Všetko, čo nám je PRÍJEMné, dokážeme vo svojich životoch PRIJÍMAŤ úplne ľahko a bez problémov. Uvaríme si, čo nám chutí; ideme na návštevu tam, kde sme vítaní, k ľuďom, ktorých máme radi, s ktorými trávime svoj čas úplne odovzdane; čítame svoj obľúbený časopis a nik nás k tomu nemusí nútiť; vo svoj voľný deň zájdeme na výlet k jazeru, nik nás o to nemusí žiadať; dopravíme sa autom kam len chceme; pustíme si svoju obľúbenú pieseň... Bez nátlaku, s radosťou, niekedy až automaticky. To, čo lahodí naším zmyslom, tomu v tej našej dennodennej rieke života plávame v ústrety. To všetko vyhľadávame a s radosťou vykonávame, akoby to k nám patrilo, až sa zabúdame zamýšľať či naozaj.
O predsavzatiach
Na svete existuje asi len výnimočné málo ľudí, ktorým sa do uší doposiaľ nedoniesol pojem „novoročné predsavzatie“ či akékoľvek iné predsavzatie, ktoré značí zmenu v živote. Už samotné slovo nám našepkáva, že takúto zmenu by nebolo možné zrealizovať bez dvoch potrebných faktorov:
- bez našej iniciatívy
- a odhodlania vykonať ju.
Nebudem tu písať o tom, prečo a aké predsavzatia si máme či nemáme dávať, toho sme sa už napočúvali a načítali mnoho. Trochu viac ma zaujíma nastavenie mysle, s čím úzko súvisí akési známe-neznáme spoločenské vedomie (nazývané aj kolektívne), ktoré je potrebné viac a viac zachytávať vo vlastných životoch. Je to niečo, čo nás ovplyvňuje omnoho viac, než si myslíme. Niečo, čo nevnímame a pritom je v nás vpísané.
- V stručnosti - Odzrkadľuje spoločenské názory, spoločenské vnímanie sveta, ktoré sa u veľkej masy ľudí zhodujú a dokázali si rokmi podmaniť mysle celých národov.
- Ešte viac po lopate povedané – desiatky, ba aj stovky rokov dozadu sa o nejakom probléme povedalo, že sa má riešiť istým spôsobom, že je to tak správne (povedzme, že sa nejaké riešenie osvedčilo alebo, že nastali isté okolnosti, prečo to vyžadovalo konkrétne riešenie) takto sa to vrylo do vedomia ľudí a tak sa to „traduje“ už mnohými generáciami, čím sa deje, že my už dávno nevieme odôvodniť, prečo jednáme v istých situáciách ako jednáme, prečo sme zaujali postoj, aký sme zaujali a podobne.
Príklad z reality
Mesačne možno i týždenne chodíme robiť nákupy potravín do supermarketov, aby sme zaplnili špajzu a chladničku, možno i pivnicu či garáž, aby sme mali dostatok základných surovín. Často aj navyše ako sme schopní za mesiac spotrebovať, pretože máme pocit, že ak sa náhodou minie ryža, múka či mlieko, už nebude možnosť ju kúpiť, niečo sa stane a my zomrieme hladom. Pri pohľade na vymetenú chladničku nás chytá nervozita aj napriek tomu, že vieme, že si jedlo môžeme v dnešnej dobe už kedykoľvek zabezpečiť.
Tento pocit nedostatku pramení z obdobia vojen, ktoré nemusím nijak obzvlášť rozoberať. Všetci dobre vieme, aké to bolo ťažké a kruté obdobie, a ľudia so zásobami jedla by prežili s väčšou pravdepodobnosťou. A aj napriek tomu, že naša generácia nič podobné nezažila, či chceme či nechceme, myslenie predkov je stále hlboko v nás.
Psychológovia už mnohé roky pracujú s kolektívnym vedomím, dokážu odhadnúť, čo vyvolá nejaká situácia, ako na ňu populácia zareaguje, aké udalosti nastanú po nej, čo vyvolá a podobne. Ani si neviete predstaviť, akí sme my ľudia čitateľní a predvídateľní, naše konanie, naše reakcie... Mnoho vecí píše aj autorka Doris Lessing vo svojej knihe – Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť, či Pavol Baričák vo svojich Šlabikároch šťastia a samozrejme iný autori.
Tento pocit nedostatku pramení z obdobia vojen, ktoré nemusím nijak obzvlášť rozoberať. Všetci dobre vieme, aké to bolo ťažké a kruté obdobie, a ľudia so zásobami jedla by prežili s väčšou pravdepodobnosťou. A aj napriek tomu, že naša generácia nič podobné nezažila, či chceme či nechceme, myslenie predkov je stále hlboko v nás.
Psychológovia už mnohé roky pracujú s kolektívnym vedomím, dokážu odhadnúť, čo vyvolá nejaká situácia, ako na ňu populácia zareaguje, aké udalosti nastanú po nej, čo vyvolá a podobne. Ani si neviete predstaviť, akí sme my ľudia čitateľní a predvídateľní, naše konanie, naše reakcie... Mnoho vecí píše aj autorka Doris Lessing vo svojej knihe – Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť, či Pavol Baričák vo svojich Šlabikároch šťastia a samozrejme iný autori.
Vraj to nemá nič spoločné s bájnymi predsavzatiami, či so zámerom, ktorý si pre seba na tento rok určil?
Skús si zadať fiktívnu úlohu
4.3. urobíš prvý krok k tomu, aby si prestali fajčiť; začneš menej míňať na topánky; začneš čítať knihy; začneš sa viac venovať svojej rodine... Aké myšlienky, pocity tebou prešli ako prvé?
Tak poviem prvú predpokladanú reakciu – „4.3.? Prečo nie 1.1., alebo aspoň od prvého dňa v mesiaci? Hmm, keby bol vtedy aspoň pondelok...“
Nemáme tak trochu jednotku vrytú spoločenským zmýšľaním ako číslo – od ktorého sa všetko začína?
Jednotka ako začiatok niečoho úspešného? Číslo, ktoré značí víťazstvo, úspech a dokonalosť? Okrem toho, pondelok je tiež prvý, značí pre nás nový týždeň, teda príchod nového a akýsi štart. Je to v nás zakorenené už stovky rokov. Skončí starý rok, je na čase začať niečo nové, ukončíme jednu etapu života, začíname novú. Niektorí ľudia čakajú už od augusta na oslavu nového roka, len aby si mohli dať nové predsavzatie, aby mohli udať svojmu životu nový smer.
Áno, je úžasné začať niečo nové, ale ak by sme si úprimne odvetili, prečo sme to všetko pol roka odkladali, tak budeme čeliť svojej vlastnej pohodlnosti, lenivosti a výhovorkám a možno aj pravde o tom, že sme si chceli dať nový zvyk, pretože sme ho od niekoho odkukali (veď na nový rok je to také príznačné), pritom pre nás nie je ničím atraktívny a prínosný.
Tá, ktorá si ťa bude vždy hýčkať je ZÓNA KOMFORTU, ktorá ťa objíma ako matka svoje dieťatko. Hovieš si v jej náručí a prijímaš svoje vlastné mylné presvedčenia, že sa nepotrebuješ obzerať za jej hranice, že vidíš dostatočne ďaleko. Ak máš urobiť krok navyše, letí ti hlavou verdikt, že si to odložíš až o pár týždňov či mesiacov. A pritom sa v tej mäkučkej perinke často nervózne hmýriš bez hlbšieho zamyslenia nad tým, čo sa to s tebou deje, prečo si občas taká nespokojná. Niekde z hlbín monotónneho zvuku, ktorý vydáva uspávanka, do ktorej si zmyslami ponorená, k tebe prichádza hlas, ktorý chce, aby sa diali zmeny. No ty si naďalej hluchá a radšej si začneš pískať, aby pochopil, že ho ignoruješ.
Asi to bude veľmi otrepané, ale čo keby si sa počúvala? Vieš, že ti tvoje telo aj intuícia prinášajú do života signály, ktoré chcú byť zachytené, ak po niečom vnútorne začneš prahnúť?
Samozrejme, že sa bude tvoje ego brániť zubami nechtami a bude kričať všetky tie dávno predpísané výhovorky. Veď ono predsa vie, čo je pre teba dobré, blablabla...
Ak po niečom túžiš, chceš do zabehnutého stereotypu vniesť nový vzduch, ber vážne už prvé nápady, odhodlania, pohnútky, chcenie, ktorými zasadíš nové semienko. Či mu dáš možnosť vyrásť, je na tebe. Je jedno či je streda, piatok, august, november, polnoc, obed...
Tak poviem prvú predpokladanú reakciu – „4.3.? Prečo nie 1.1., alebo aspoň od prvého dňa v mesiaci? Hmm, keby bol vtedy aspoň pondelok...“
Nemáme tak trochu jednotku vrytú spoločenským zmýšľaním ako číslo – od ktorého sa všetko začína?
Jednotka ako začiatok niečoho úspešného? Číslo, ktoré značí víťazstvo, úspech a dokonalosť? Okrem toho, pondelok je tiež prvý, značí pre nás nový týždeň, teda príchod nového a akýsi štart. Je to v nás zakorenené už stovky rokov. Skončí starý rok, je na čase začať niečo nové, ukončíme jednu etapu života, začíname novú. Niektorí ľudia čakajú už od augusta na oslavu nového roka, len aby si mohli dať nové predsavzatie, aby mohli udať svojmu životu nový smer.
Áno, je úžasné začať niečo nové, ale ak by sme si úprimne odvetili, prečo sme to všetko pol roka odkladali, tak budeme čeliť svojej vlastnej pohodlnosti, lenivosti a výhovorkám a možno aj pravde o tom, že sme si chceli dať nový zvyk, pretože sme ho od niekoho odkukali (veď na nový rok je to také príznačné), pritom pre nás nie je ničím atraktívny a prínosný.
A to všetko je úplne v poriadku. :-) Len skús viac vnímať seba a všetko, čo nás ovplyvňuje. Pouč sa zo starých vzorcov a čo je hlavné? Neklam sa!
Tá, ktorá si ťa bude vždy hýčkať je ZÓNA KOMFORTU, ktorá ťa objíma ako matka svoje dieťatko. Hovieš si v jej náručí a prijímaš svoje vlastné mylné presvedčenia, že sa nepotrebuješ obzerať za jej hranice, že vidíš dostatočne ďaleko. Ak máš urobiť krok navyše, letí ti hlavou verdikt, že si to odložíš až o pár týždňov či mesiacov. A pritom sa v tej mäkučkej perinke často nervózne hmýriš bez hlbšieho zamyslenia nad tým, čo sa to s tebou deje, prečo si občas taká nespokojná. Niekde z hlbín monotónneho zvuku, ktorý vydáva uspávanka, do ktorej si zmyslami ponorená, k tebe prichádza hlas, ktorý chce, aby sa diali zmeny. No ty si naďalej hluchá a radšej si začneš pískať, aby pochopil, že ho ignoruješ.
Asi to bude veľmi otrepané, ale čo keby si sa počúvala? Vieš, že ti tvoje telo aj intuícia prinášajú do života signály, ktoré chcú byť zachytené, ak po niečom vnútorne začneš prahnúť?
Samozrejme, že sa bude tvoje ego brániť zubami nechtami a bude kričať všetky tie dávno predpísané výhovorky. Veď ono predsa vie, čo je pre teba dobré, blablabla...
Ak po niečom túžiš, chceš do zabehnutého stereotypu vniesť nový vzduch, ber vážne už prvé nápady, odhodlania, pohnútky, chcenie, ktorými zasadíš nové semienko. Či mu dáš možnosť vyrásť, je na tebe. Je jedno či je streda, piatok, august, november, polnoc, obed...
2 dôvody, prečo nám predsavzatia nevydržia
Ľudí často láka vykročiť novým smerom, začať s niečím novým, alebo naopak pustiť staré návyky. Väčšinou to však ostane zapadnuté v diári, vo vyfarbenom srdiečku, podčiarknuté dvoma prísnymi linkami, z ktorých farba vybledne skôr, než človek otvorí založenú stránku, do ktorej sa plánoval mesiace aspoň mrknúť.
Ja vidím dva dôvody.
Ja vidím dva dôvody.
1. Chýba nám chuť prekročiť zónu pohodlia a zamočiť si nohy v chladných vodách diskomfortu
Veď každá zmena v sebe nesie kus vynaloženej energie, často aj nepríjemných situácií, prispôsobovania sa novej osobnej revolúcie v živote, no my sme už tak dokonale zvyknutí na to láskavé pohodlíčko, zaužívaný „nevinný“ stereotyp a zvyklosti, nad ktorými nemusíme príliš premýšľať.
No spýtajte sa šťastného vedomého človeka, prečo je šťastný. Odpovie, že niečo vo svojom živote zmenil. Pravdepodobne sa mu stalo, že bol kedysi i na dne, no vnútorne narástol vďaka prekážkam, ktoré dokázal prijať, udeliť im vyššiu hodnosť menom LEKCIE, urobiť pár krokov aj do neznáma, do ktorých sa mu veru nechcelo, ale našiel odhodlanie, pretože CHCEL a dnes je jeho zóna komfortu značne rozšírená. A to je presne to, čo potrebujeme urobiť.
No spýtajte sa šťastného vedomého človeka, prečo je šťastný. Odpovie, že niečo vo svojom živote zmenil. Pravdepodobne sa mu stalo, že bol kedysi i na dne, no vnútorne narástol vďaka prekážkam, ktoré dokázal prijať, udeliť im vyššiu hodnosť menom LEKCIE, urobiť pár krokov aj do neznáma, do ktorých sa mu veru nechcelo, ale našiel odhodlanie, pretože CHCEL a dnes je jeho zóna komfortu značne rozšírená. A to je presne to, čo potrebujeme urobiť.
2. Zbrklo sa vrháme do veľkých cieľov a prikazujeme si
MUSÍM začať cvičiť. MUSÍM prestať fajčiť. MUSÍM si už kúpiť nové auto.
Myslíme si, že keď s niečím rázne začneme, či prestaneme, ihneď sa udejú zmeny, život sa zlepší a my víťazoslávne pretrhneme cieľovú pásku. Ak je tvoj úmysel trochu ťažším orieškom, prvotne si k nemu urči cestu po krokoch. Tvoj mozog predsa jasne vníma, že ide o niečo, čo vyžaduje trochu viac úsilia, vôle, potu či trpezlivosti, preto ti bude vysielať signály, ako z toho vykorčuľovať.
Ak k tomu ešte pridáš mnohokrát vyslovované rozkazy a negatívne znejúce slová, ako napr. že MUSÍŠ tamto a hento, že to inak NEjde, že to takto ďalej Nepôjde, alebo že sa ti NEchce, tak sa NEčuduj, že sa to celý rok naozaj NEdá zrealizovať a že ti prvotný plán ani NEvyjde, pretože ti už ani NEpríde na um, čo si to vlastne pred pár týždňami chcel zmeniť.
Veď akú žiadosť vyšleš niekde tam hore, taká odozva k tebe príde. Ak si rozhodol, že sa niečo Nedá, tak ti to bude splnené. Všetko sa dá zmeniť tvojim nastavením. Zapamätaj si:
Nemusíš si určovať novoročné predsavzatia. Určuj vo svojom živote zmeny, buď zmenou, ži zmenu. Kedykoľvek. Urobiť krok iným smerom ako robia ostatní nie je rebelstvo, je to žitie svojho vlastného JA, dovolenie si prejaviť svoju originalitu a nekráčať so stádom. Aj takto sa rodí nové vedomie :-).
Myslíme si, že keď s niečím rázne začneme, či prestaneme, ihneď sa udejú zmeny, život sa zlepší a my víťazoslávne pretrhneme cieľovú pásku. Ak je tvoj úmysel trochu ťažším orieškom, prvotne si k nemu urči cestu po krokoch. Tvoj mozog predsa jasne vníma, že ide o niečo, čo vyžaduje trochu viac úsilia, vôle, potu či trpezlivosti, preto ti bude vysielať signály, ako z toho vykorčuľovať.
Ak k tomu ešte pridáš mnohokrát vyslovované rozkazy a negatívne znejúce slová, ako napr. že MUSÍŠ tamto a hento, že to inak NEjde, že to takto ďalej Nepôjde, alebo že sa ti NEchce, tak sa NEčuduj, že sa to celý rok naozaj NEdá zrealizovať a že ti prvotný plán ani NEvyjde, pretože ti už ani NEpríde na um, čo si to vlastne pred pár týždňami chcel zmeniť.
Veď akú žiadosť vyšleš niekde tam hore, taká odozva k tebe príde. Ak si rozhodol, že sa niečo Nedá, tak ti to bude splnené. Všetko sa dá zmeniť tvojim nastavením. Zapamätaj si:
Ty predsa nič NEMUSÍŠ, len MÔŽEŠ a úprimne si odpovedz, či aj CHCEŠ.
Nemusíš si určovať novoročné predsavzatia. Určuj vo svojom živote zmeny, buď zmenou, ži zmenu. Kedykoľvek. Urobiť krok iným smerom ako robia ostatní nie je rebelstvo, je to žitie svojho vlastného JA, dovolenie si prejaviť svoju originalitu a nekráčať so stádom. Aj takto sa rodí nové vedomie :-).
Malá pomôcka
Sadni si do pohodlného kresla, zatvor oči a párkrát sa zhlboka nadýchni. Potom si začni predstavovať vlastne-vytvorený film pod svojimi zavretými viečkami, akoby sa práve prehrával na videoprojektore. Všímaj si, akými krokmi postupuješ ku svojmu cieľu, čím prechádzaš. Snaž sa to vidieť tak, ako si to praješ, akoby si to naozaj zažíval v realite. Snaž sa uvidieť presný plán cesty, až kým nepríde záver filmu, kde sa tvoj zámer vyplní.
Čokoľvek si vo svojej predstave dosiahla, vnímaj, čo cítiš. Je to radosť, nadšenie, zadosťučinenie, hrdosť? Teš sa z toho. Z čistej radosti príde elán, s ktorým sa hravo pustíš do prvých ozajstných krokov.Veď koľkokrát sa už osvedčila múdra veta – Malými krokmi k veľkým cieľom?
Ale vieš čo? Radšej si to over sama, veď aj tu ide o múdrosť kolektívneho vedomia :-). Akokoľvek k zmene prídeš, je to len na tebe, stačí VYKROČIŤ.
Čokoľvek si vo svojej predstave dosiahla, vnímaj, čo cítiš. Je to radosť, nadšenie, zadosťučinenie, hrdosť? Teš sa z toho. Z čistej radosti príde elán, s ktorým sa hravo pustíš do prvých ozajstných krokov.Veď koľkokrát sa už osvedčila múdra veta – Malými krokmi k veľkým cieľom?
Ale vieš čo? Radšej si to over sama, veď aj tu ide o múdrosť kolektívneho vedomia :-). Akokoľvek k zmene prídeš, je to len na tebe, stačí VYKROČIŤ.
Môj tip
Skvelé knihy, kde je viac rozobratá zóna komfortu, naše zámery a realita, v akej chceme žiť, sú od Vadim Zelanda – Ovplyvňovanie reality, už aj ako audioknihy na youtube.
Ak chceš zmeniť svoje pohybové návyky, začni ešte dnes. Môžeš navštíviť aj naše online fitko, kde si vieš vybrať z vyše 600 cvičení a pracovať na svojej vysnívanej postave:
Ak chceš zmeniť svoje pohybové návyky, začni ešte dnes. Môžeš navštíviť aj naše online fitko, kde si vieš vybrať z vyše 600 cvičení a pracovať na svojej vysnívanej postave:
Mohlo by ťa zaujímať aj:
5 tipov, ako dodržiavať novoročné predsavzatia po celý rok
Chceš zažiť zmenu? Vyjdi zo zóny komfortu a prekonaj sa!
Ako si udržať motiváciu a nevzdať to po 2 týždňoch?
Lucia Blahová
Redaktor vo Fitshaker
Volám sa Lucka. Som žienka, ktorá je neustále na ceste. Myslím na tej svojej, na ktorej sa denno-denne rozvíjam, rastiem, učím, pretože beriem život ako jednu nádhernú cestu a všetkých ľudí, ktorých stretávam ako svojich učiteľov či vlastné zrkadlá, ktoré mi často ukazujú práve to, čo nechcem vidieť. A tak sa najmä učím pozorovať seba aj všetko naokolo bez posudzovania a som pozorným žiakom života. Momentálne som v plnom nasadení v roli "maminky na materskej" a túto dovolenku si aj patrične užívam s dcérkou Elisou, ktorá je pre mňa stred vesmíru. Milujem prírodu, jej cyklickosť a neustále zmeny. Doma sa venujem už dlhšiu dobu joge a meditáciám, čo je pre mňa najdokonalejšie spojenie tela a duše. K tomu všetkému patrí aj zdravý životný štýl, ktorý som po rokoch dokázala uchopiť pomocou načúvania potrieb vlastného tela. Zbožňujem vlastné intuitívne varenie, bez receptov, podkladov, len tak z lásky. Súčasťou kuchyne sa nám stalo aj moje kváskovanie, v ktorom sa stále učím niečomu novému. Mojím celoživotným zámerom je Vedomý Život, také to známe obohraté klišé - TU a TERAZ. Mám rada obyčajné veci, pretože tie sú vždy výnimočné. Myslím si, že nič a nikto nie je dokonalý. Ale ak niečo naozaj je, tak potom je to pre mňa úplne všetko :-).
Kategórie
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.